Špička: V posledných rokoch je to z jedna najsledovanejších častí lyže. Všímame si najmä jej šírku, tvar a rocker. Čím je špička širšia, tým býva lyže aj točivejšia a ochotnejšia zahájiť oblúk. Zkosená špička (tapered) skracuje efektívnu hranu a robí lyžu lepšie ovládateľnou, ale menej stabilnejšou.
Stred: je to veľmi sledovaný údaj, podľa ktorého si aj lyžu nakoniec vyberáme. Stred lyže uvádzaný v milimetroch často napovie, či je lyža určená na zjazdovku, alebo je univerzálna a pôjde poží´t aj v rozbitom a neupravenom teréne, alebo sa jedná o lyžu učenú iba na freeride. Všeobecne platí, že čím je stred lyže širší, tým je i lyža stabilnejšia, lepšie pláva v hlbokom, rozjazdenom snehu, ale zároveň však stráca svoju dynamiku v prehranení a trvá to omnoho dlhšie ako u lyže s úzkym stredom. Za veľmi úzke stredy lyže, určene výhradne na zjazdovku považujeme stredy do 69 mm.
70 až 74mmm stačí stále k veľmi rýchlemu prehranení a čiastočne si poradí aj s rozjazdeným snehom, stále sa však nejedná o celodennú univerzálku a doporučiť ju môžem z 90% na upravené trate. Šírky 75-80mm sú z 70% doma na tvrdej zjazdovke a 30 % na rozjazdenej trati. U stredu od 81 – 90mm se vyrovná pomeru 50% terén na 50% trať. Tejto lyži hovoríme, že je na celý deň, dobre si poradí i s jarnou „brečkou“, či s rozjazdeným firnom. Širšie lyže sú už doma hlavne mimo zjazdovky, ktoré si kedykoľvek poradia s hlbokým prašanom, ale zvládneme na ních aj pár jázd na zjazdovke.
Pätka lyže: Je to rozmer, ktorý spolu s ostatnými údajmi skladá stavebnicu menom vykrojenie , či polomer oblúku. Čím je pätka užší a mäkšia, tým bude lyžu jednoduchšie použiť aj pre klasickú šmýkaciu techniku. Samozrejme je treba brať do úvahy celkové rozmery lyže. Veľmi široká pätka s veľmi širokým stredom sa bude chovať celkom pokojne a nenáročne, naopak v kombinácií s úzkym stredom bude naopak agresívnejšia.
Rocker: je to veľká téma posledných rokov oprávnene podnecuje myšlienky na obnovu lyžiarskej výstroje, pretože lyžiam vkladá úplne nové schopnosti. Jedná sa o predzdvihnutú špičku, prípadne i pätku lyže. Skoršie zdvihnutie špičky posúva kontakt špičky lyže pri nájazdu do oblúku bližšie k lyžiarovi. Rocker má za následok jednoduchšie zahájenie oblúka a výrazne pomáha aj pri prejazde rozbitým terénom, alebo hlbokým snehom. Rozlišujeme niekoľko druhov rockerov, väčšinou podľa konkrétneho zamerania lyží.
Piste a carve rocker nájdeme na lyžiach určených na zjazdovku a sú veľmi malé a nevýrazné. Výraznejšie pridvihnutie špičiek môžeme sledovať u allmoutainov a nositeľmi najväčších rockerov sú freeridové lyže v podobe názvu ako powder rocker a podobných. Rockery v zadnej časti lyže uľahčujú výjazd z oblúku a manévrovateľnosť lyže.
RÁDIUS: konštrukčná, teda teoretická vypočítaná hodnota polomeru kruhu, ktorý by vznikol podľa krojenia lyže. Väčšinou sa udáva ako jeden údaj (občas dva, alebo tri) ale tvar vykrojenia až na výnimky nie je pravidelný (najväčšie vykrojenie je v špičke lyže, najmenšie v strede a menšie pätke). Pri jazde v oblúku sa zahranená lyža prehne (vytvorí sa priehyb) a podľa toho vytvorí rádius skutočne jazdeného oblúku – vždy menší než ten lyže – čím kratší, tým menší rádius a naopak.
CAMBER: alebo predpruženie lyže je konštrukčné prehnutie lyže medzi kontaktnými bodmi. Pri zaťažení na plochách lyží toto prehnutie vzhľadom k hmotnosti lyžiara mizne, pri jazde v oblúku je dokonca opačné. Camber je v posledných rokoch u lyží stále menší, u freeridových lyží môžeme nájsť camber nulový, alebo dokonca opačný, tzv. negatívny, či reserve camber (kolíbka)
DĹŽKA: Dĺžku lyže meriame po sklznici, ako keby sme rozvinuli krajčírsky meter a merali aj všetky ohyby (špička, päta, vzpruženie).
Skutočná dĺžka, ktoré jazdí po snehu je potom vzdialenosť medzi kontaktnými bodmi. Dĺžka lyže ovplyvňuje rádius aj krojenie lyže. Obecne platí, že dlhšie lyže majú väčší rádius a sú vhodné pre rýchlu jazdu, kratšie lyže majú menší rádius sú pomalšie a točivejšie.
Encyklópedia lyže
Špička: V posledných rokoch je to z jedna najsledovanejších častí lyže. Všímame si najmä jej šírku, tvar a rocker. Čím je špička širšia, tým býva lyže aj točivejšia a ochotnejšia zahájiť oblúk. Zkosená špička (tapered) skracuje efektívnu hranu a robí lyžu lepšie ovládateľnou, ale menej stabilnejšou.
Stred: je to veľmi sledovaný údaj, podľa ktorého si aj lyžu nakoniec vyberáme. Stred lyže uvádzaný v milimetroch často napovie, či je lyža určená na zjazdovku, alebo je univerzálna a pôjde poží´t aj v rozbitom a neupravenom teréne, alebo sa jedná o lyžu učenú iba na freeride. Všeobecne platí, že čím je stred lyže širší, tým je i lyža stabilnejšia, lepšie pláva v hlbokom, rozjazdenom snehu, ale zároveň však stráca svoju dynamiku v prehranení a trvá to omnoho dlhšie ako u lyže s úzkym stredom. Za veľmi úzke stredy lyže, určene výhradne na zjazdovku považujeme stredy do 69 mm.
70 až 74mmm stačí stále k veľmi rýchlemu prehranení a čiastočne si poradí aj s rozjazdeným snehom, stále sa však nejedná o celodennú univerzálku a doporučiť ju môžem z 90% na upravené trate. Šírky 75-80mm sú z 70% doma na tvrdej zjazdovke a 30 % na rozjazdenej trati. U stredu od 81 – 90mm se vyrovná pomeru 50% terén na 50% trať. Tejto lyži hovoríme, že je na celý deň, dobre si poradí i s jarnou „brečkou“, či s rozjazdeným firnom. Širšie lyže sú už doma hlavne mimo zjazdovky, ktoré si kedykoľvek poradia s hlbokým prašanom, ale zvládneme na ních aj pár jázd na zjazdovke.
Pätka lyže: Je to rozmer, ktorý spolu s ostatnými údajmi skladá stavebnicu menom vykrojenie , či polomer oblúku. Čím je pätka užší a mäkšia, tým bude lyžu jednoduchšie použiť aj pre klasickú šmýkaciu techniku. Samozrejme je treba brať do úvahy celkové rozmery lyže. Veľmi široká pätka s veľmi širokým stredom sa bude chovať celkom pokojne a nenáročne, naopak v kombinácií s úzkym stredom bude naopak agresívnejšia.
Rocker: je to veľká téma posledných rokov oprávnene podnecuje myšlienky na obnovu lyžiarskej výstroje, pretože lyžiam vkladá úplne nové schopnosti. Jedná sa o predzdvihnutú špičku, prípadne i pätku lyže. Skoršie zdvihnutie špičky posúva kontakt špičky lyže pri nájazdu do oblúku bližšie k lyžiarovi. Rocker má za následok jednoduchšie zahájenie oblúka a výrazne pomáha aj pri prejazde rozbitým terénom, alebo hlbokým snehom. Rozlišujeme niekoľko druhov rockerov, väčšinou podľa konkrétneho zamerania lyží.
Piste a carve rocker nájdeme na lyžiach určených na zjazdovku a sú veľmi malé a nevýrazné. Výraznejšie pridvihnutie špičiek môžeme sledovať u allmoutainov a nositeľmi najväčších rockerov sú freeridové lyže v podobe názvu ako powder rocker a podobných. Rockery v zadnej časti lyže uľahčujú výjazd z oblúku a manévrovateľnosť lyže.
RÁDIUS: konštrukčná, teda teoretická vypočítaná hodnota polomeru kruhu, ktorý by vznikol podľa krojenia lyže. Väčšinou sa udáva ako jeden údaj (občas dva, alebo tri) ale tvar vykrojenia až na výnimky nie je pravidelný (najväčšie vykrojenie je v špičke lyže, najmenšie v strede a menšie pätke). Pri jazde v oblúku sa zahranená lyža prehne (vytvorí sa priehyb) a podľa toho vytvorí rádius skutočne jazdeného oblúku – vždy menší než ten lyže – čím kratší, tým menší rádius a naopak.
CAMBER: alebo predpruženie lyže je konštrukčné prehnutie lyže medzi kontaktnými bodmi. Pri zaťažení na plochách lyží toto prehnutie vzhľadom k hmotnosti lyžiara mizne, pri jazde v oblúku je dokonca opačné. Camber je v posledných rokoch u lyží stále menší, u freeridových lyží môžeme nájsť camber nulový, alebo dokonca opačný, tzv. negatívny, či reserve camber (kolíbka)
DĹŽKA: Dĺžku lyže meriame po sklznici, ako keby sme rozvinuli krajčírsky meter a merali aj všetky ohyby (špička, päta, vzpruženie).
Skutočná dĺžka, ktoré jazdí po snehu je potom vzdialenosť medzi kontaktnými bodmi. Dĺžka lyže ovplyvňuje rádius aj krojenie lyže. Obecne platí, že dlhšie lyže majú väčší rádius a sú vhodné pre rýchlu jazdu, kratšie lyže majú menší rádius sú pomalšie a točivejšie.